ROZPRÁVKA : Kúzlo Čistých dlaní a Stratená stopa Bacilkov

ROZPRÁVKA : Kúzlo Čistých dlaní a Stratená stopa Bacilkov

V Kniežatstve Carnival sa blížilo popoludnie plné hier. Škriatok Alex práve objavil novú „tajnú“ chodbu, ktorá viedla cez hradnú záhradu priamo do kráľovskej pieskovnice. Keďže Alex bol rytierom neplechy, netrvalo dlho a jeho ruky vyzerali, akoby nimi práve prekopal celé kráľovstvo – boli celé od hliny, piesku a čarovného prachu.

„Alex, je čas na olovrant!“ zavolala z balkóna Grófka Ivana.

Alex sa už-už chystal vbehnúť do jedálne a uchmatnúť si čerstvo upračený hradný koláčik, keď vtom ho niečo zastavilo. Nad jeho rukami sa vznášal Duch Jedík. Tentokrát bol priesvitnejší než zvyčajne a potmehúdsky sa uškŕňal. „Ale no tak, Alex,“ šepkal. „Kto by strácal čas v kúpeľni? Tie koláčiky zmiznú skôr, než si stihneš vyhrnúť rukávy. Na rukách nič nemáš, to je len trocha hliny, to je zdravé!“

Jedík totiž privolal svojich malých kamarátov – neviditeľných škriatkov Bacilkov. Boli takí malí, že ich Alex nevidel, ale už sa tešili, ako sa z jeho špinavých prstov presťahujú priamo do kráľovského koláča a potom do bruška.

Našťastie sa na scéne objavila Víla Hanka. Preletela okolo Alexa a zanechala za sebou trblietavú stopu. „Pozor, Alex! Tvoji prieskumníci priniesli na rukách nezvaných hostí,“ povedala s úsmevom a ukázala na umývadlo, ktoré v Carnivale vyzeralo ako malý vodopád. „Je čas na Kúzlo Čistých dlaní.“

Alex si povzdychol, lebo Jedík mu stále hučal do ucha, že je to nuda. Hanka však vytiahla z kapsičky kúsok ružového mydla, ktoré voňalo po jahodách a rannej rose. „Dívaj sa,“ povedala a začala mydlom vytvárať obrovské bubliny. „Toto nie je obyčajná pena. To sú ochranné štíty. Musíme ich poriadne rozotrieť medzi prsty, na dlane aj pod nechty, aby Bacilkovia nemali kde bývať.“

Alex sa pridal a čoskoro mal ruky v jednej veľkej bielej rukavici z peny. Hanka ho naučila špeciálnu pieseň, ktorú musel spievať, kým sa kúzlo aktivuje. Keď si ruky opláchol pod vlažnou vodou, stalo sa niečo nečisté – neviditeľní Bacilkovia sa s krikom skĺzli do odtoku a Duch Jedík od zlosti splesnivel ako starý syr.

„Pozri, Hanka, moje ruky teraz žiaria!“ vykríkol Alex a hrdo ich ukázal Grófke Ivane.

„Výborne, Mladý rytier,“ pochválila ho Ivana a strieborným kľúčom odomkla dvere k olovrantu. „Dnes si vykúzlil tú najsilnejšiu ochranu pre svoje zdravie. A teraz si tie koláčiky zaslúžiš dvakrát toľko!“