Rozprávka Drak Hnevu
ROZPRÁVKA : Duch Jedík a Kúzlo Skrotenia draka Hnevu
V jedno utorkové ráno sa nad nádvorím Kniežatstva Carnival vznášal podivný, sivastý mráčik. Nebol to však dážď, ani hmla z neďalekých močiarov. Bol to Duch Jedík. Tento malý, priesvitný a večne nafúknutý chlapík mal dnes mimoriadne zlú náladu a rozhodol sa, že ju rozoseje po celom hrade ako púpavové páperie.
Jedík vletel do komnaty Rádu zvedavosti, kde sa Mladí rytieri snažili postaviť najvyššiu vežu z kociek, akú kedy svet videl. Pracovali sústredene, kým im Jedík nezačal šepkať do uší: „Pozri sa na neho, on má tú červenú kocku, ktorú si chcel ty! A tá tvoja veža? Tá ti aj tak spadne, lebo nie si dosť šikovný! Jeduj sa! No tak, ukáž im, aký si nahnevaný!“
V momente bol oheň na streche. Jeden z malých rytierov očervenel, pästičky sa mu zaťali a v očiach sa mu objavili nebezpečné iskričky. Stačila sekunda a veža z kociek s rachotom padla na zem. Komnatou sa ozval krik, ktorý vystrašil aj hradné holuby.
V tom sa ozvalo jemné, veselé cinknutie. Bol to Škriatok Alex, ktorý sa práve vykotúľal z tajnej chodby skrytej za starodávnym gobelínom. „Pozor, priatelia!“ vykríkol a zvonček na jeho modrej čiapke sa triasol od vzrušenia. „Jedík vypustil Draka Hnevu! Vidíte ho? Už mu z nosa stúpa dym!“
V tej chvíli do komnaty vstúpila Kňažná Ivica. Kráčala potichu, jej kráľovské modré šaty jemne šušťali o kamennú podlahu. V rukách pevne zvierala svoju Zlatú knihu snov. „Nič sa nedeje, moji drahí učni,“ povedala hlasom, ktorý hladil ako teplý vankúš. „Hnev je ako búrka – príde, rozbije pár vecí, ale my vieme, ako ho utíšiť. Naučím vás Kúzlo Skrotenia draka Hnevu.“
Ivica si kľakla k rozzúrenému rytierovi a ukázala mu, ako si položiť malú dlaň na srdce. „Cítiš, ako tam ten drak kope? Teraz ho musíme vyfúknuť von.“ Povedala im, aby sa zhlboka nadýchli nosom – akoby ovoniavali najvoňavejšiu kvetinu v kráľovskej záhrade – a potom pomaly vydýchli ústami, akoby chceli sfúknuť narodeninovú sviečku tak opatrne, aby nezhasla.
Mladí rytieri začali dýchať spolu s ňou. Nádych – výdych. S každým výdychom plameň v ich vnútri slabol. Duch Jedík, celý znechutený tým, že jeho plán na veľkú hádku zlyhal, sa začal scvrkávať. „To nie je fér,“ zamrmlal si pod nos a ticho sa odplazil do kúta pod starú skriňu. Drak Hnevu sa nakoniec premenil na malé, prítulné mačiatko, ktoré v srdciach detí spokojne priadlo. „Kúzlo funguje,“ usmial sa Alex a začal spolu s deťmi stavať novú, ešte vyššiu vežu.
